19082013
03082013 OFF, Katowice
04082013 Stanica, Žilina
zmiznuté videoukážky
počas videoukážky číslo jeden zmýšľam podobne, ako zmýšľa autor predchádzajúceho článku, ale keď je slovo prenechané žene, roznežnie sa. Po toľkom očakávaní sa Mesiac usmeje a tančí do sladkého, poctivo urodeného rytmu Mazzy Star. Privrieš oči, rozopneš ruky, nie však naozaj, iba v mysli sa udeje podstatné. Keď sa však rozhodneš oči dokorán otvoriť, je tam Isadora, tanečnica vĺn a potom ti neostáva naozaj nič iné, len sa slastne pousmiať.
A čo písať k ukážke číslo dva, keď je názov kapely Other Lives? Sedela som pod stromom, objímala kolená, oziabala ma celá tá slákovo strunovo klávesová show. Sama. strom. sedela. sledovala. show. other.
But it feels like forever
when your mind turns to fiction.
OFF FESTIVAL (3.8. - 5.8. 2012)
KATOWICE
POLAND

čítaj na preskačku, pohybuj sa po čiernych poliach, vynechaj úvod a záver, doplň čísla, raduj sa
Písanie reportov. K čomu to slúži? Tak znie otázka na začiatok. Aký to má význam? Aké použitie? Napísať report to je vec banálna, jednoduchá z formálnej aj obsahovej stránky. Banálna a nízka ako keby som započul minulosť. O report neexistujú obavy. Dedline je dávno mŕtvy, atmosféra klesá najstrmším svahom podvedomia, festival upiera zrak k znovuzrodeniu. Ďakujeme, ďakujeme, odkazy platiacim. Report, znela by poučka hudobného publicistu, to je ako pavučina hajzľového pavúka. Spomenuté skupiny to sú ako pochytané mŕtve muchy. Pocity, zážitky, sklamania, plač, rev, kolaps, satanské tango to sú slová, vata plniaca priestor medzi názvami interpretov. Ako pavučina na ktorej sa pohybuje pavúk s primárnym úmyslom zožrať si požadované sústo. Slová lapili mená. A čo je sen pavúka? A čo sen čítajúceho? Aby pri každom súste (v zátvorke) svietila kalorická hodnota. Od jedna do desať dajme tomu. Nechajme otázky z úvodu ležať paralyzované na rozhraní riadkov jedna a dva. Čo čaká čítajúci ak nejaký vôbec existuje? Tu je odpoveď samozrejmá. Ak prelezie spleťou slov a dokonca navštívil spomínaný koncert alebo v tomto prípade festival hľadá stotožnenie. Listuje vo svojom zápisníku, porovnáva hodnotenia, kritizuje, čuduje sa. Občas možno ľutuje svoje festivalové rozhodnutie. „Na čo mám čítať subjektívny rozbor, keď mám svoj vlastný?“ Posledná veta čitateľa. Moja odpoveď: „Aby som si raz pripomenul takouto denníkovou formou, že existuje snaha (aj keď márna) písať aj o nemožných, neuchopiteľných veciach. To je však môj prípad, keď sa čitateľ stotožňuje s autorom. Treba ísť po muchách. Všetky zozbierať. Úprimne.
Na úvod poetizmus o vrstvení, lepšie povedané o ohradzovaní. „Festival OFF to sú dva značne teatralizovné priestory. Prvý ako farebná zväčšenina mraveniska určená na oddych od hedonizmu. Druhý ako pôsobisko záujmov zahrňujúce priestor v priestore ponúka slasť získanú štyrmi rôznymi cestami. Medzi týmito dvoma svetmi existuje cesta. Cesta nezmyselná, cesta vonkajším svetom, cesta s jediným cieľom. Dostať sa dnu, dostať sa von.“
festivalové sci- fi
Po roku sa takmer nič nezmenilo. Dúfam, že to tak ostane po dlhé veky. Teším sa na veľkolepú plavbu módnymi vlnami. Cítim sa kolosálne. Kapitán. Ako predstava letieť na čarovnom plášti Antonyho Hegartyho. A tak sme aj vleteli. Do temných vôd projektu Demdike Stare ( ). Hneď v úvode sa objavila chybička, ktorá zaujala myseľ na čas, kým neprišlo k jej odhaleniu. Obaja protagonisti stupňovali set k tanečnejšej forme (hovoríme o tanci „niterným“, kedy vonkajšia schránka zaberá priestor) avšak to svetlo, to svetlo, ktoré sa vnáralo dnu do stanu opantávalo všetky zmysly. Okultné teda ostalo niekde v ďalekých lesoch. Chromatics ( )tí išli najpriamejšou cestou. Možno by stačil hologram. Napriek tomu sa živo hýbali v osemdesiatkovom rytme. Driveové motívy plnili prázdne miesta vyhladené obecenstvom. Naživo je to dokonalé, nič viac, no viac ani nie je potreba. Stále je to spojenie, ktoré vysoko uspokojuje, ostáva mu len držať palce do šedej budúcnosti. Tlak budúcnosti spomalil Blixa Bargeld a Carsten Nicolai. Keď som v roku 2011 sledoval pompéznu oslavu výročia (30) Einsturzende Neubauten, tlačili sa mi do očí slzy. Kde odchádza tá energia estetického industrialu? Tá železná krása. Kde budem plytvať agresiou? Podobné pocity priniesol posledný album Alva Nota Univrs (2011, raster - noton). Berlínska nostalgia. Spolupráca bola vykúpením. ANBB ( ) Stále je. Stále to počuť. Po roku v Arche s neopísateľne väčšou silou. A Mazzy Star. Kto by pokoril minuloročných Low? Nechávam tu otvorenú plochu, nechám tu prehovoriť ženu………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….. Toľko ostalo ľudí vypočuť si set Andyho Stotta ( ). Gradujúci a gradujúci. Až kým neostali v tráve vydupané čerstvé stopy, pohybová pamäť, obmedzený hardisk. Na druhý deň ich síce prekryli iné stopy pamäťe, to však nič nemení na tom, že tá noc, to bol lukratívny súkromný pobyt na vysnenom tanečnom parkete. Jeden z vrcholov. Minule som na Aardvarku čítal „Stottovy basové orgie, které znějí, jako kdybyste poslouchali přes zeď pulzující (a trochu hrozivou) taneční party. Aj tak by sa to dalo povedať.
Druhý deň, uspokojovací, čakací, rozhodujúci
Other Lives ( ), Pissed Jeans ( ). Dilema. Tu sa všetko ukázalo. Ako keď jedinec vstupuje do priestorov nočnej diskotéky. Ak svieti nabielo je tu správne. Ak nie je tu, tiež správne, no vo vzduchu cítiť postranné úmysly. Bolo v tom trochu existenciálneho prazákladu. Noisový, rockový nátresk s divadelnými prvkami. Nedalo sa neusmievať, keď basák pochodoval v nemennom radiále pódium- backstage, kým frontman Matt Korvette získal v bártrovom obchode novú topánku, šiltku a tričko. Padli všetky hity, potné predsudky, kus vľúdnej závislosti od najrýchlejšieho energického výdaja. Bier und wein macht ein schwein. Sub popová bomba. A to som myslel, že Omar Soulleyman nemôže mať premožiteľa. Dnes sa smejem sám sebe. Všetko v tomto článku je pravdivé. Shangaan Electro to je 180 bpm, minimálne. Anjelské krídla, 2+2 tanečníci/čky a vokalisti/tky v jednom. Zbesilý obrad, katarzia eufóriou. Viva shangaan disco, viva Nozinja. Off to je aj vzťah legendy vs. pitchforková mlaď. Obe sú potrebné. Medzistanica stráca silu. Žiari tu aj obsesia rôznymi odrodami metalu- sludge (Baroness), post (Tides From Nebula). Obe línie možno badať naprieč letnou Európu. Explicitným príkladom je samozrejme barcelonská Primavera. Teda po vyškrtnutí Suicide, hájil nestarnúce punkerské idey Iggy And The Stooges ( ). Už som ani nečakal, že raz budem svedkom. Stalo sa. Iggy Pop, absolútny výsmech do tvári mladších kolegov. Neprekonateľný cirkusant hrajúci všetky úspešné čísla večernej premiéry uprostred lesknúceho sa šapito. A tak ďalej. Ako vždy reči o zrkadlách, bla bla. Iggy Pop nestarne, jasný zástupca konceptuálneho umenia. Koncept nad formu. Thurston Moore ( ). Matne, matne. Doom ( ) jedným okom, druhé nebolo potrebné, keďže nikoho iného na pódiu nenachádzalo.
3. Swans
Jacaszek ( ) aj napriek zážitku z krakówskej synagógy, ktorý sa zdal byť osudným, prevzal kontrolu nad nacionálne zloženou spoločnosťou a zamrazil všetky úsmevy letného popoludnia. Výzor značne bizarný, usmievajúce sa dievča, srdce roztrieštené na padrť. Čembalo+ klarinet+ Praha baroková. Zlatý rez apokalypsou. /0,618. Poľské srdce nakoniec vždy plesá. S Battles ( ) prišlo prekvapenie, ktoré netreba azda opisovať. Distingvovaná zábava aj keď to tak nevyzerá, všetko je na správnom mieste, všetko trvá správny čas. Jing a jang živelnosti potrebnej na roztancovanie masy pod hlavným pódiom.
Najradšej by som o Swans nenapísal nič, už teraz to znie pateticky, kódovať podobné zážitky do tak obmedzeného média akým je písmo stráca nielen na zmysle ale aj hodnote, potrebe, súdnosti, písmo ako pamäť ľudstva, barlička, pre zabúdanie, ako sa vyhnúť tomu, čo už bolo napísané vyššie, pomôžem si Milanom Adamčiakom.
v mene zákona rozíďte sa:
W
S s
A
n
A tak ostávame pri subjektívnom denníku návštevníka. A končíme v ohradách textu. Off to je naša nová stálica spomedzi letných superstáristov. Predsa len v lete sa treba zabávať. Hádam raz aj ten Fennesz pretne naše cesty.

Pissed Jeans (Scena eksperymentalna, 18:45 - 19:35)
Masters of the mundane, beasts of the banal, high priests of the humdrum…Z vydavateľstva Sub Pop, trocha bordelu vo výdobytkoch húštiny splývajúcich zvukov multikultúrneho indie nie je nikdy na škodu.

Chromatics (Scena trójki, 19:45 - 20:45)
Čiernobiela retrománia so symbolikou točiacej sa disko gule osvetľujúcej stekajúce slzy posledného zabudnutého tanečníka sklápajúceho oči pred brieždením. Chromatics v sebe nesie paradox melancholickej situácie nielen medzi hudobnými brehmi zamrznutej hladiny. Ešte šťastie, že večer len začína.

Kurt Vile and The Violators (Scena mBank, 17:50 - 18:40)
You know….prečo bobdylanizmus a brucespringsteanizmus pýtajú sa Kurta Vilea na radiu wave. Definitívna odpoveď zaznie na hlavnom pódiu prvý deň festivalu.

Josh T. Pearson (Scena eksperymentalna, 23:00 - 00:00)
Najskôr country a potom Josh T. Pearson. Človek na obraz Boží. Pod obraz Boží. Denník z ktorého prikyvujúc hlavou čítajú nadšenci, no ktorého rukopis je písaný len pre jednu gitaru.

ANBB (Scena eksperymentalna, 20:45 - 21:45)
Bargeld a Nicolai tu (napr.) boli spomínaní niekoľkokrát. Vzhliadnuť koncert pomaly vyhasínajúcich hviezdičiek berlínskeho neba (z pohľadu cykliacej sa kreatívnej minulosti) a zažiť ich hodinové mantrické pojednanie o elektrickom vzkriesení za to určite stojí.

Demdike Stare (Scena eksperymentalna, 18:45 - 19:45)
V duchu predzvesti témy The End tohtoročného Unsoundu budú biť naše srdcia s láskou ku konečným riešeniam. To či sa k srdcu pridá telo závisí od Whittakera a Cantyho. Ťažký bude okultný tanec odháňajúci svetlo dňa.
Na čo je možné natrafiť a v lepšom prípade odchádzať povznesený k poľsky precíteným nebesám alebo padnúť na kolená a prosiť ich aspoň o trojdňovú výluku neúprosného pochodovania ručičky na ciferníku. Človek je tvor učenlivý a náladový. Kam môžu viesť jeho kroky na katowickom OFF festivle? Hovorí sa dvakrát meraj a raz strihaj. Kto chce merať, môže dopredu porovnávať, zvažovať, vymýšľať a očakávať. Očakávanie vedie do záhuby. Kto rovno strihá, čiže reže za horúca, má vyhrané. Môžem otvorene povedať, že to nedokážem. Môj program obsahuje aspoň dve farebné roviny. Hypertext však dáva šancu vpáde náhody.